Sándor Márai

Autor: Štefan Piršč | 27.12.2016 o 12:47 | (upravené 30.12.2016 o 12:03) Karma článku: 2,82 | Prečítané:  388x

Krásna literatúra alebo inak povedané beletria, je príbeh, zväčša napísaný v próze, kde sa autor nemusí striktne držať historických faktov alebo vlastných zážitkov. Je to skôr zmes skutočných a fiktívnych postáv, udalostí a situác

V anglicky hovoriacich krajinách je tento druh literatúry označovaný ako „fiction“ . Na druhej strane „non-fiction“, čiže u nás literatúra faktu, je literárne dielo, v ktorom autor uvádza konkrétne fakty a vlastným svedomím ručí za zverejnenie pravdivých skutočností. Jednou z podkategórií literatúry faktu sú denníky, ktoré si spisovatelia píšu mimo svojich hlavných prác. Do týchto súkromných zápiskov si zaznamenávajú každodenné činnosti a myšlienky, ktoré sa im počas života honia hlavou.

Mnohé denníky významných svetových spisovateľov majú vysokú umeleckú úroveň, a preto sú  často vydávané knižne. Čitatelia majú takto možnosť poznať povahu svojich obľúbených literátov oveľa lepšie než len čítaním ich umeleckých diel.

Neraz spisovateľ nechá zomrieť hlavnú postavu na konci románu, buď s úmyslom citovo posilniť príbeh, alebo pri opise života jemu blízkej osoby, ktorá nešťastne zahynula. Samovražda hlavného hrdinu v románe alebo novele sa vyskytuje zriedkakedy, románopisci sa takémuto tragickému ukončeniu intuitívne vyhýbajú, ale veľkí majstri dokážu aj z tejto pochmúrnej udalosti urobiť vrcholné dielo – náhodne mi napadá román Anna Kareninová od L.N.Tolstoj alebo Paní Bovaryová od Gustava Flauberta.

Je pochopiteľné, že svoj denník spisovateľ nie vždy môže dopísať do úplného konca života, ale čitatelia si neskôr po jeho smrti môžu zistiť podrobnosti o posledných hodinách a príčine skonu autora, buď z publikovaných životopisov alebo dejín literatúry. Samovraždy spisovateľov v literárnej „brandži“ nie sú ojedinelým javom, spomedzi mnohých spomeniem aspoň môjho obľúbeného Rudolfa Slobodu alebo Sándora Máraia  alebo môjho neobľúbeného Ernesta Hemingwaya. 

Úmyselne spomínam Sándora Máraia / 1900-1989/, pretože je mi blízky nielen miestom narodenia / Košice /, ale aj spôsobom myslenia / stoicizmus /. Jeho svetoznáme Denníky 1. a 2. sú ukážkou vznešeného myslenia čistej duše a celoživotného dodržiavania morálnych zásad počas viac než pohnutého života. V roku 1948 utiekol pred komunistickou mocou z Maďarska do Švajčiarska, neskôr do Talianska a nakoniec do USA, kde sa vo februári 1989 ako osemdesiatdeväťročný zastrelil. Obával sa, že dostane mŕtvicu, a že by musel zvyšok života dožiť bezvládne v starobinci medzi cudzími ľuďmi. Predtým mu zomrela manželka Ilona, celoživotná družka, a aj adoptívny syn Janos, ktorý sa k ním pridružil ako opustené dieťa v troskách počas druhej svetovej vojny, keď mu pri bombardovaní Budapešti zahynuli biologickí rodičia.

Márai ani v pokročilom veku nestrácal povestný stoický pokoj. V roku 1986 si v San Diegu kúpil revolver. V Denníku 2 uvádza, že keď mu k tomu predavač pribalil aj päťdesiat nábojov, poďakoval sa mu za to s iróniou: „Je to zrejme viac, než budem nevyhnutne potrebovať." Domov sa vracal taxíkom. Keď sa taxikár dozvedel, že si práve kúpil nový revolver, pochválil jeho kúpu slovami: „Vždy je dobré, ak ho človek má.“

Posledný záznam, ktorý si do denníka zapísal je z 15.januára 1989: „Čakám na povolávací rozkaz, nesúrim ho, nechcem však ani odklad. Už je čas.“

Škoda, že nevydržal ešte aspoň rok, dožil by sa krachu komunizmu v Európe. Možno by potom navštívil aj rodné Košice, na ktoré spomínal v dobrom, a ktoré si vážil viac než New York. Na Mäsiarskej ulici v Košiciach sa nachádza jeho dom, v ktorom žil, s Pamätnou izbou, a neďaleko na Námestí Sándora Máraia v malom parčíku aj bronzová socha podobizne tohto velikána európskej literatúry 20. storočia. 

 

https://www.google.sk/maps/@48.7247832,21.2535791,3a,60y,134.61h,81.45t/data=!3m6!1e1!3m4!1sO3i8Dso0WI2ziApfP3UrMA!2e0!7i13312!8i6656

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Jeden za všetkých, všetci za jedného. Čo má Kaliňák s tromi mušketiermi

Dom, v ktorom býva minister vnútra Robert Kaliňák, je pomenovaný podľa Aramisa z Troch mušketierov. Susedmi sú Athos a Porthos.


Už ste čítali?