Papierová prilba

Autor: Štefan Piršč | 3.1.2012 o 17:08 | (upravené 3.1.2012 o 17:13) Karma článku: 4,75 | Prečítané:  1024x

Všetci ho tu voláme Pokai-mu. Kto nevidel winnetuovku: ´Poklad na Striebornom jazere´, toho podučím, že v reči indiánov z kmeňa Utahov to znamená Old Shatterhand.

"Tu stojí Old Shatterhand, ktorému hovoríte Pokai-mu. Ešte nikdy som nehovoril nepravdu!" vyhlásil v čase nakrúcania tohto filmu mladý, charizmatický herec Lex Barker pri scéne, keď sa ako predstaviteľ hlavného hrdinu postavil na skalu, aby skupinke Utahov, ktorá ho prenasledovala, ukázal svoju statnú postavu a čestnú povahu.
Náš Pokai-mu je úplne iného vzhľadu a naturelu. Je to nízky, šťúply dôchodca, s riedkymi šedivými vlasmi, rumelkovým nosom a plachým, zmäteným výrazom na tvári. Do našej krčmy, ktorá sa nachádza na okraji mesta, prichádza každý deň tesne pred zotmením, keď sa vracia domov z neďalekej obce, kde cez deň obhospodaruje malú, asi dvojárovú záhradku.
Na svoju prezývku je patrične hrdý. Zakaždým, keď vstúpi dnu, pozdraví osadenstvo krčmy indiánskym gestom, ktoré prebral z uvedeného filmu. Priloží ukazovák a prostredník pravej ruky k srdcu, teatrálne predpaží a nahlas povie: „Pokai-mu!" Potom dôstojne vráti ruku späť k ľavej časti hrudníka.
„Nazdar Pokai-mu!" odzdravia mu zakaždým štamgasti, ktorí sedia najbližšie k vchodovým dverám. Zákazníci sediaci vzadu zväčša poznamenajú: „Už je tu Pokai-mu, to už je toľko hodín?" Alebo: „Ahá, Pokai-mu! O chvíľu budú dávať v televízii večerné správy."
Čašníčka za pultom, keď zbadá vo dverách žltú reflexnú vestu, ktorá čiastočne vylepšuje Pokai-mov obnosený odev, automaticky mu načapuje desiatku pivo a naleje poldeci rumu.
Pokai-mu nemá stále miesto v krčme, ani stáleho prísediaceho pri stole, sadá si zakaždým tam, kde je voľná stolička. Nikto ho nevyženie od stola, pretože neoplýva duchaplnou výrečnosťou, s každým súhlasí a nikomu neoponuje.  
Každá správna krčma má svojho štamgasta, ktorý do nej chodí dennodenne, tristošesťdesiatpäť dní v roku, či piatok, či sviatok, pretože tam sa cíti ako doma a v kolektívnych debatách nachádza oddych, rozptýlenie a poznanie. V niektorých pohostinských zariadeniach takéhoto pravidelného konzumenta nazývajú inventár, v iných talizman, alebo podivín - my nášho voláme Pokai-mu.
V lete mal Pokai-mu nepríjemnosti s policajnou hliadkou, ktorá ho zastavila na ceste II. triedy, keď sa vracal domov na bicykli zo záhradky do mesta. Policajti ho vyzvali, aby sa podrobil dychovej skúške a zároveň skontrolovali, či dodržiava všetky ustanovenia o bezpečnej jazde na bicykli, ktoré ukladá nový cestný zákon.
Jeho bicykel značky Ukrajina, vyrobený v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, s predným svetlom poháňaným dynamom, ako-tak vyhovoval pravidlám cestnej premávky. Aj dychová skúška dopadla negatívne, lebo Pokai-mu zvyčajne pije alkohol až večer, po roľníckych prácach v záhrade, ale pretože jazdil bez ochrannej prilby a za zníženej viditeľnosti nemal na sebe umiestnené žiadne reflexné prvky, musel zaplatiť pokutu štyridsať eur.
Pre dôchodcu, ktorý žije sám, a ktorý má vyžiť každý mesiac z dvestoštyridsať eurového dôchodku, je to veľký peniaz. Aby v budúcnosti Pokai-mu predišiel podobným nepríjemnostiam, rozhodol sa, že si zaistí - v rámci svojich skromných možnosti - chýbajúce cyklistické doplnky.
Zúčastnil sa na prezentácii akýchsi výrobkov pre domácnosť, na ktorej rozdávali účastníkom podujatia reflexné vesty zdarma. Potom takmer týždeň zvažoval, odkiaľ si zabezpečí cyklistickú prilbu. Preberal v mysli všetky možné, samozrejme tie najlacnejšie riešenia.
Vtedy sa mi pri pive, svojim charakteristickým huhňavým hlasom, zdôveril: „Nebudem si predsa kupovať cyklistickú prilbu z obchodu kvôli piatim kilometrom, ktoré prejdem na bicykli z obce do mesta za desať minút. Však originálna prilba stojí minimálne dvadsať eur."  
Nakoniec sa rozhodol, že si vyrobí prilbu doma sám - na kolene.
Držal som jeho výtvor v ruke, keď koloval v krčme od stola k stolu ako rarita, aj som si ju na pamiatku odfotil mobilom.
Pre tých, ktorí by si chceli, v dnešných ťažkých časoch, zhotoviť podobnú prilbu a ušetriť tak zopár eur, uvediem podrobný návod na jej výrobu - jej zhotovenie je veľmi jednoduché, nezaberie ani desať minút.
Cyklistická prilba á la Pokai-mu je vyrobená z tvrdého papiera, z kartónovej škatule od topánok. Pracovnými nástrojmi sú nožnice a sekundové lepidlo. Kompletnú prilbu tvoria asi trojcentimetrové pásy, narezané z rozobranej škatule a pozliepané tak, aby budili dojem ozajstnej cyklistickej prilby. Základný kruhový pás má obvod hlavy, vzadu sa k nemu pripája poloblúk, ktorý dodáva prilbe typický aerodynamický tvar. Vnútorný priestor prilby zvrchu ohraničuje päť pásov - hnedej kartónovej farby - s kubisticky rozhádzaným farebným logom obuvníckej firmy. Stredný pás je najdlhší a medzi jednotlivými pásmi sú úzke medzery.
Kvôli dokonalej autentickosti je treba ešte vyrezať a dopredu nalepiť malý šilt polkruhového tvaru, ktorý slúži buď ako tienidlo proti slnku, alebo ako strieška, ktorá chráni oči počas jazdy pred kvapkami dažďa.
Musím uznať, že prilba pôsobí navonok veľmi dôveryhodne, jej bezúčelnosť sa dá zistiť len priamym dotykom, ohmatom. Keby som bol policajtom a sledoval by som cyklistov jazdiacich po vozovke, z diaľky, dokonca v prítmí ani z blízkej vzdialenosti, by som nepostrehol, že ide o papierovú napodobneninu.
Asi jej najväčšou prednosťou je nepatrná hmotnosť a výborná vetrateľnosť. Ďalšou nespornou výhodou je jej schopnosť zložiť ju na polovicu. Cyklista si ju môže, takto stenčenú, v meste alebo v obci - kde už nie je povinnosť pre dospelých si počas jazdy nasadzovať prilbu - strčiť pod vetrovku alebo do väčšieho vrecka. Pokai-mu ju nosí v krčme poskladanú vzadu za opaskom.  
O nevýhodách papierovej prilby sa vyjadrovať nebudem. Tie sa môžu prejaviť len v prípade fatálneho zlyhania ľudského faktora v cestnej doprave.
Pokai-mu používa svoju cyklistickú prilbu v premávke už pol roka a zatiaľ sa mu to vyplatí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?