O márnosti

Autor: Štefan Piršč | 11.11.2011 o 16:01 | (upravené 27.2.2012 o 15:49) Karma článku: 7,04 | Prečítané:  1048x

Všímam si vo svojom okolí posmrtné komentáre ľudí, ktorým nečakane zomrel na nejakú chorobu ich známy. Mnoho z nich často spája príčinu ochorenia a následné úmrtie známeho s jeho niekdajším spôsobom života, pričom inštinktívne poukazujú na jeho slabosti a neduhy.

 

Je to zrejme určitá forma sebaobrany organizmu, určitá psychohygiena, ktorá má ľudí upokojiť, že im sa také niečo nemôže prihodiť, pretože nebohá osoba oplývala úplne inými vlastnosťami a zlozvykmi.

Napríklad, keď mŕtvy nadmieru konzumoval alkoholické nápoje, abstinenti majú naporúdzi jednoduché vysvetlenie: „Pil. Nemal toľko piť."

Na druhej strane, ak náhla smrť skosí abstinujúceho alkoholika, pre bývalých priateľov je príčina jeho skonu jednoznačná: „Nemal prestať piť. To bola jeho osudná chyba."

Na adresu nebožtíka, ktorého priaznivci pitiek poznali ako zarytého abstinenta, som počul tieto dôvody úmrtia: „Zomrel, pretože nepil. Zhrdzaveli mu črevá. Nedokázal odreagovať vnútorné napätie. Z toho ochorel a vypustil nemocnú dušu."

Keď bol nebohý zavalitý alebo až tlstý, štíhli kolegovia hneď nájdu vysvetlenie: „Málo sa pohyboval a prejedal sa."

Naopak, keď bol nebožtík chudý alebo až vychudnutý, obézni pozostalí obhajujú svoju životosprávu: „Takmer nič nejedol. Šetril na všetkom, aj na jedle. Organizmus predsa potrebuje dostatok živín, aby mohol riadne fungovať."

Vegetariáni používajú svoj argument: „Jedol mäso. Otrávil sa výrobkami z mŕtvych zvierat."

Ale v prípade, ak zomrie vegetarián, majú zase navrch zástancovia mäsitej stravy: „Nežijeme v Indii. V našich zemepisných šírkach musíme jesť to, čo jedli naši otcovia, aby sme boli zdraví."

Keď ide o nadmieru pracovitého človeka, jeho spolupracovníci po pohrebe prejavujú súcit konštatovaním: „Príliš veľa pracoval a málo oddychoval. Drel od rána do večera. Uštval sa ako ťažný kôň."

Naopak lenivec je nálepkovaný týmito úsudkami: „Zabila ho chudoba. Nemal peniaze na kvalitnú stravu - nechcelo sa mu robiť. Najradšej viedol záhaľčivý spôsob života."

Počul som aj analýzu príčiny úmrtia jedného nešťastníka, ktorý zomrel mimo domova: „Tá zmena ho zahubila. Ja som mu hovoril, aby nešiel pracovať do cudziny. Nedal si povedať. Doma je doma. Bez rodinného zázemia chodí človek po svete ako bludná ovca."

Ani poctivých, dlhoročných zamestnancov, ktorí pracujú desaťročia na tom istom mieste nečakajú postmortálne ovácie: „Robil tú istú prácu celý život. Deň čo deň stále to isté. Aj ja by som skapal z takej prázdnej, ubíjajúcej monotónnosti."

Občas rozmýšľam, o čom sa asi budú baviť moji známi po mojej smrti. Možno budú hovoriť o mne toto: „Vo všetkom bol priemerný. Nevynikal v ničom - ani v cnostiach, ani v nerestiach."

Ale najradšej by som v oblakoch počul túto vetu: „Už bol starý ako Matuzalem, odišiel na večnosť v požehnanom veku."

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?