Hore bez

Autor: Štefan Piršč | 19.10.2011 o 21:37 | (upravené 29.2.2012 o 18:49) Karma článku: 9,94 | Prečítané:  1721x

Konečne aj do našej krčmy zavítala obsluha hore bez. Týždeň pred touto neobvyklou udalosťou jej majiteľ vyvesil na okenné sklá plagáty, že v najbližší piatok večer, od desiatej do záverečnej, bude pomáhať roznášať pivo aj polonahá čašníčka zo striptízovej agentúry.

Chýr o tomto ľahkom a zmyselnom rozptýlení sa veľmi rýchlo rozšíril aj do ďalších pohostinských zariadení v okolí. Karči, ktorý je v meste štamgastom najmenej v troch krčmách, povedal našej čašníčke Boďi, že v ten deň sa prídu na obsluhu hore bez pozrieť aj chlapi z iných, konkurenčných krčiem.
Karči je slobodný mládenec, ktorý už má hodne cez päťdesiat. Keď je triezvy, je to tichý, okúňavý chlap, dobráčisko od kosti, ale s množstvom vypitého piva sa mu jazyk postupne rozbieha, a po piatom, šiestom pive už uháňa takou rýchlosťou, že máloktorý zo spolustolovníkov dokáže zastaviť jeho neustály odklon od diskutovaných tém. Pri predvádzaní svojich znalosti sa svojvoľne zamotáva do nekonečných rečníckych slučiek a bez akejkoľvek súvislosti mieša Tatárov s Turkami, stredovek zo starovekom a Hannibala s primátorom.
Naša krčma bola pred niekoľkými rokmi len obyčajný výčap, ale nový majiteľ ho prerobil na celkom solídny pub s moderným barovým pultom a drevenými reštauračnými stolmi a stoličkami. Po rekonštrukcii sa začala v krčme vo väčšom množstve zhlukovať mládež, ale starí štamgasti sa nedali z nej len tak ľahko vyštvať. Po rôznych slovných nedorozumeniach a generačných nezhodách sa nakoniec situácia ustálila tak, že dnešná, demokratická mládež navštevuje krčmu najmä počas víkendov a starí zákazníci sem chodia na pivo naďalej po socialisticky - to znamená každý deň.
Musím uznať, že šéf agentúry, ktorý vyberal pracovníčku na obsadenie miesta obsluhy hore bez, má dobre vyvinutý zmysel pre ženskú krásu. V ten deň, v piatok večer, sa tesne po dvadsiatej druhej objavila za pultom mladá, pekná, do pása odhalená čiernovláska, ktorú zdobili priam ukážkové prsia.
Napočudovanie nepôsobila nepokojným dojmom. Nebolo na nej badať nervozitu alebo stud, že by sa hanbila za svoju prácu. Naopak. Nosila pivo a tvrdý alkohol na podnose dôstojne, so vzpriamenou hlavou, pričom sa ani neusmievala, ani nemračila. Povedal by som, že mala na tvári výraz zdravotnej sestry - akoby pracovala v nemocnici a roznášala pacientom lieky.
Aj naša čašníčka Boďa, ktorá robí v krčme už druhý rok, je mladá, čiernovlasá, tiež má peknú postavu, ale pracovníčka striptízovej agentúry bola v porovnaní s ňou o niečo krajšia - o niečo štíhlejšia.
Sedel som za stolom s Karčim, Ďulom a s jedným neznámym chlapíkom, ktorý sem prišiel s Karčim už nachmelený z inej krčmy. Ďula, čerstvý dôchodca, trikrát rozvedený, znalec žien, ktorý doma číta nielen noviny, ale aj beletriu, hodnú chvíľu pozoroval polonahú čašníčku, ako sa pokojne pohybuje medzi stolmi, medzi ustavične smädnými zákazníkmi, a potom so zmyslom pre pochopenie príjemných i nepríjemných stránok života poznamenal: „Bol by to hriech, keby taká nádherná ženská musela osem hodín denne makať v nejakej špinavej robote."
Treba povedať, že prítomnosť obnaženej čašníčky v našej krčme v ten večer zmiernila napätie medzi mladými a starými návštevníkmi. Všetci hostia bez ohľadu na vek sa cítili po celý čas uvoľnene a príjemne, o čom svedčila nadmierne hlasitá vrava, a okolo polnoci aj spev, ktorý sa ozýval z rôznych kútov krčmy. Mládež sa tiež nedala zahanbiť, keď počula odraté ľudovky a populárnymi hitmi sa snažila prekričať ´starinu´.
Všeobecne veselá nálada neobišla ani mrzutého Miťa - tiež rozvedeného, tiež už päťdesiatnika. ´Mrzút Miťo´ si za svoju prezývku môže sám, pretože on nekonverzuje, on len odvŕka.
Nedá mi, aby som tu nespomenul, ako som si raz k nemu prisadol - vtedy som ho ešte dobre nepoznal a inde v krčme nebolo voľné miesto. Sedeli sme sami za stolom, skúsil som s ním nadviazať nejaký zmysluplný dialóg. Uvediem celú našu debatu, aby bolo jasné, o koho ide.
Ja: „Počul si o tom, že zomrela Elizabeth Taylor?"
Miťo: „Mne je to jedno. Ja sa o modernú hudbu nezaujímam."
Päť minút ticho. Druhý pokus z iného súdka.
Ja: „Ruský premiér vraj príde na návštevu Slovenska."
Miťo: „Počúvaj ma dobre! S takými blbosťami pri mojom stole ani nezačínaj!"
Opäť päť minút ticho. Posledný pokus.
Ja: „Včera zase zdražel benzín o päť centov."
Miťo: „Všetko to stojí za hovno!"
Posledné slovo Miťo spláchol zvyškom piva, ktoré si predtým ešte rozčeril na dne krígľa, zaplatil účet a vyšiel von z krčmy. Odvtedy ma zdraví len cez zuby, považuje ma za primitíva, ktorý nedá normálnym ľuďom pokoj a otravuje ich svojimi pseudoproblémami.
V ten večer, počas obsluhy hore bez ´Mrzút Miťo´ opäť sedel sám na svojom mieste, za svojim stolom pri vchodových dverách. Všetky voľné stoličky mu od stola rozobrala omladina, ktorá sa tu dnes zišla v oveľa početnejších skupinkách než inokedy.
Celý večer Miťo nespúšťal oči z obnaženej čiernovlásky a objednával si u nej len malé pivá, aby chodila k jeho stolu čo najčastejšie. Aj na ňom bolo badať zvýšenú hladinu alkoholu a testosterónu v krvi. Všimol som si, ako sa raz uprostred večera, keď mu kládla na stôl trojdecové pivko, chcel ukazovákom dotknúť jej pôvabného prsníka, akoby si potreboval overiť, či je fakt vyzlečená. Ale polonahá kráska sa šikovne vyhla jeho od cigariet zažltnutému prstu a pokračovala ďalej v roznáške pív bez náznaku stresu či znepokojenia.
Družná atmosféra vydržala v krčme až do záverečnej. Nevyskytli sa žiadne ďalšie incidenty, ktoré by stali za zmienku. Snáď spomeniem len Karčiho kamaráta, ktorý sedel pri našom stole, a ktorý v ten večer viacej pil, ako hovoril. Karči nám ho predstavil ako technika, ktorý je zamestnaný v miestnej textilke, a ktorý sa dobre vyzná v počítačoch. Neviem, možno. Ale chlapík pred polnocou už podopieral rukami čelo, zaspal, a to takým spôsobom, že to vyzeralo, akoby sa zahryzol do stola / krčmovým žargónom tomu hovoríme, že ´žmúril´/. Hodinku po polnoci sa prebral a udivene sa obzeral po krčme, aby sa zorientoval v čase a priestore. Potom znovu na chvíľu privrel oči a zopárkrát potriasol hlavou do strán, akoby si obnovoval krátkodobú pamäť.
Keďže raz nám nosila pivo Boďa, raz nás obsluhovala do pása vyzlečená krásavica, obe dievčatá mu asi v mozgu splynuli v jednu osobu, lebo keď nám Boďa tesne pred záverečnou robila účet pri stole, náš podnapitý spoločník sa jej nechápavým hlasom spýtal: „Slečna, prečo sa stále vyzliekate a obliekate?"
Takže takto prebehol večer v našom sídliskovom pube - po prvýkrát s obsluhou hore bez. Dúfam, že krásna pracovníčka striptízovej agentúry nás poctí svojou prítomnosťou aj nabudúce, o čom budem následne čitateľov informovať.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?